Katedra správneho a environmentálneho práva Právnickej fakulty UK v Bratislave zorganizovala prvý odborný okrúhly stôl v rámci riešenia grantového projektu zameraného na Európsku hospodárnosť budov. Podujatie s názvom „Energetická hospodárnosť budov v Slovenskej republike – Aktuálne výzvy“ spojilo akademickú obec, zástupcov ústredných orgánov štátnej správy a expertov z praxe, aby spoločne analyzovali legislatívne dopady novej európskej regulácie.
Stretnutie, ktoré moderovali JUDr. Ľudovít Máčaj, PhD., sa nieslo v duchu interdisciplinárneho dialógu. Ako v úvode zdôraznil, formát „okrúhleho stola“ bol zvolený zámerne s cieľom preklenúť priepasť medzi teóriou a aplikačnou praxou a vytvoriť priestor pre rovnocennú výmenu názorov.
Vedúci projektu, prof. JUDr. Marián Vrabko, CSc., predstavil vedecké ciele grantovej úlohy, ktorá bude prebiehať v rokoch 2025 – 2029. Ambíciou výskumného tímu je realizovať komplexnú „medzerovú analýzu“ slovenského právneho poriadku v kontexte transpozície nových požiadaviek EÚ a formulovať konkrétne návrhy de lege ferenda.
⚖️ Legislatívny rámec a transpozičné výzvy ⚖️
Prvý diskusný panel sa venoval jadru problematiky – právnemu rámcu energetickej hospodárnosti budov. Ing. Alena Ohradzanská z Ministerstva dopravy SR detailne analyzovala evolúciu legislatívy od zákona č. 555/2005 Z. z. až po súčasnosť. Ústrednou témou jej vystúpenia bola nová smernica (EÚ) 2024/1275, ktorá predstavuje zásadný kvalitatívny posun. Slovensko stojí pred úlohou implementovať štandard „budov s nulovými emisiami“, ktorý sa pre nové budovy stane záväzným od roku 2030, pričom verejný sektor musí tento cieľ naplniť už o dva roky skôr. Súčasťou zmien bude aj zavedenie digitálnych pasportov obnovy a nových informačných systémov.
Na európsky kontext nadviazala prof. Mgr. Yuliia Vashchenko, PhD., ktorá objasnila právnu architektúru EÚ v tejto oblasti. Vo svojej analýze zdôraznila, že hoci smernice stanovujú prísne ciele dekarbonizácie, členským štátom ponechávajú flexibilitu pri ich implementácii, napríklad vo vzťahu k historickým budovám. Upozornila tiež na silný sociálny akcent novej úpravy, ktorá zavádza mechanizmy na ochranu zraniteľných odberateľov a boj proti energetickej chudobe.
Pohľad aplikačnej praxe do diskusie vniesla Kristína Korčeková, MSc. z iniciatívy Budovy pre budúcnosť. Identifikovala kritické miesta v implementácii, najmä v segmente verejných budov, kde absencia stabilného renovačného programu a vysoký investičný dlh predstavujú vážne riziko pre splnenie európskych cieľov. Mgr. Bc. Erika Ilčíková následne na prípadovej štúdii decentralizácie tepelného hospodárstva v Poprade demonštrovala, že legislatívne požiadavky na monitoring a efektívnosť majú nielen právny, ale aj hmatateľný ekonomický racio s rýchlou návratnosťou investícií.
🔋 Energetika v širšom kontexte: Decentralizácia a digitalizácia 🔋
Druhý panel rozšíril diskusiu o systémové súvislosti energetickej infraštruktúry. Ing. Mgr. Tomáš Šípoš, PhD. et PhD. poukázal na zmenu paradigmy v energetike – prechod od centralizovanej výroby k decentralizovaným modelom. Z právneho hľadiska táto zmena prináša výzvy v oblasti regulácie dvojsmerných tokov energie a ochrany dát (GDPR) pri zavádzaní smart meteringu. Distribučné spoločnosti sa tak postupne transformujú na dátové platformy, čo si vyžiada nové legislatívne prístupy.
Horúcu tému zdieľania elektriny otvorila Bc. Nicol Kršková, ktorá analyzovala pripravovanú novelu zákona účinnú od januára 2025. Táto úprava má odstrániť teritoriálne bariéry a umožniť odplatné zdieľanie energie, čím sa vytvorí priestor pre nové právne subjekty na trhu, ako sú organizátori zdieľania či energetické spoločenstvá.
Kritický pohľad na transpozíciu európskych smerníc ponúkol Ing. Miroslav Mariaš z Ministerstva hospodárstva SR, ktorý upozornil na diskrepanciu medzi ambicióznymi cieľmi Európskej komisie a reálnymi technicko-ekonomickými možnosťami Slovenska, ako aj na akútny nedostatok kvalifikovaných odborníkov v sektore. Diskusiu uzavrel prof. JUDr. Marián Vrabko, CSc. stručným exkurzom do problematiky využívania umelej inteligencie v správnom konaní, pričom upozornil na riziká spojené s implementáciou AI Act v kritickej infraštruktúre.
💡 Závery a ďalšie smerovanie 💡
Odborná diskusia potvrdila, že energetická hospodárnosť budov nie je len technickou disciplínou, ale komplexným právnym problémom, ktorý si vyžaduje precíznu legislatívnu úpravu. Účastníci sa zhodli, že úspešná implementácia nových európskych štandardov bude závisieť nielen od kvality transpozície, ale aj od schopnosti štátu vytvoriť stabilné a predvídateľné právne prostredie.
